Z obľúbeného stavebného materiálu zdravotné riziko

Pod azbestom je chápané súborné označenie vláknitých silikátov, teda minerálov, ktoré sa prirodzene nachádzajú v prírode vo forme tzv. amfibolov alebo chryzotilov. Vďaka svojim vlastnostiam, medzi ktoré patrí nehorľavosť, čiastočná žiaruvzdornosť, pevnosť, ohybnosť či odolnosť voči kyselinám a zásadám sa široko uplatnil v stavebníctve. Používal sa najmä na výrobu eternitu, potrubí, ako prísada do cementov či ako požiarna izolácia.

V priebehu 20. storočia tak bolo s použitím azbestu realizované obrovské množstvo stavieb. Najviac rozšírený je eternit, ktorý bol používaný ako strešná krytina, a hoci sa veľmi o tom nehovorí, podobné využitie našla aj alternatíva v podobe asfaltových (bitumenových) strešných krytín, ktoré sa dodnes nachádzajú na množstve starších budov. Azbest sa nezriedka objavoval aj v bežných stavbách, najmä v druhej polovici 20. storočia. Československou špecialitou je použitie azbestu v tzv. boletických paneloch (paneloch, tvorených pohľadovým farebným sklom v kovových rámoch).

Azbest sa takto dostal do prakticky každého kúta krajiny. Boletické panely sa intenzívne využívali v dôsledku typizácie a štandardizácie výstavby, preto ho možno dodnes nájsť na budovách škôl, škôlok, športových halách alebo administratívnych budovách. V dôsledku použitia v cementoch, nástrekoch a potrubiach je aj súčasťou mnohých obytných domov, ktoré vznikli v rámci panelovej výstavby.