V Istropolise bolo bezpečne asanovaných 460 ton karcinogénneho azbestu, ktorého presné umiestnenie a množstvo bolo identifikované na základe požiadavky investora ešte pred začiatkom búracích prác.

Budova Istropolisu sa nachádzala naozaj v dezolátnom stave, 30 rokov sa nerobili ani revízne správy. Najmä vo verejných budovách postavených pred rokom 1990, ku ktorým patrí aj Istropolis, je viac ako pravdepodobné, že sa nachádza azbest. Z pôvodnej projektovej dokumentácie a osobnej obhliadky priestoru však nie je možné určiť presné množstvo materiálov s obsahom azbestu.

Audit na prítomnosť azbestu predstavuje istotu

Pri rekonštrukčných a demolačných prácach, najmä takého rozsahu a významu, ako v prípade Istropolisu, navyše v centre hlavného mesta, sa odporúča realizovať stavebno-technický prieskum resp. audit, ktorý pomôže odhaliť skutočný stav budovy a vďaka ktorému sa identifikuje presný rozsah a skladba materiálov a konštrukcií s prítomnosťou karcinogénneho azbestu. Azbest sa totiž častokrát nachádza ukrytý pod iným materiálom, náterom alebo ako protipožiarny nástrek či v rôznych podobách izolácií, potrubí či rozvodov.

Kai Salmi člen predstavenstva EDA (European Demolition Association) – „Všetky potenciálne nebezpečné materiály by mali byť pred renováciou budovy preskúmané. Zodpovednosť za to nesie vlastník budovy. Tento postup je veľmi bežný a vo väčšine európskych krajín je povinný. V mnohých krajinách je zanedbanie prieskumu výskytu azbestu trestným činom.“

Azbest sa nachádzal najmä v sálach

“Azbest sa v objekte nachádzal najmä v podobe podhľadov či obkladov stien, a to v najnavštevovanejších priestoroch budovy Istropolisu, kde prebiehali predstavenia – vo veľkej sále, baletnej sále, kine či divadle Wüstenrot.”

Bezpečná likvidácia azbestu prebehla ešte pred demolačnými prácami

Podobne, ako aj iné materiály, azbest časom stráca svoju odolnosť. Pri neodbornej manipulácii a odstraňovaní azbestu sa do okolia dostáva vysoká koncentrácia vlákien, ktorá v prostredí zostáva dlhodobo. A ak je človek vystavovaný vysokej koncentrácii azbestových častíc, môže sa u neho postupne rozvinúť rakovina pľúc.

Preto z prostredia, kde dochádza k demontáži azbestových častí alebo je nakladané s azbestovými odpadmi, nesmie dochádzať k úniku prachu do okolitého nechráneného prostredia. Likvidácia azbestu v Istropolise prebiehala vo vzduchotesne uzatvorenom kontrolovanom pásme, kde mal povolený vstup len vyškolený personál. Po skončení sanačných prác v interiérových kontrolovaných pásmach, pred zrušením kontrolovaného pásma a odstavení odsávacích zariadení, sa vykonalo meranie koncentrácie respirabilných azbestových vlákien vo vzduchu, ktorá preukázala, že priestor nie je kontaminovaný, a teda mohlo sa bezpečne pristúpiť k ďalším stavebnými a demolačným prácam na objekte.